Úryvok z knihy Roberta Schindeleho:
Ako boli nájdené liečivé zeolity…
Keď v predjarí v roku 1981 v súvislosti s výstavbou cesty v jednom z mojich lesných závodov v Dolnom Rakúsku buldozerista narazil na vulkanický kužeľ z pomerne krehkého materiálu, ktorý vznikol na zlome zemskej kôry, netušil som ešte, čo bude neskôr nasledovať.
Vedúci stavby navrhol použiť objavený materiál ako podklad novej cesty. Tak sa aj stalo. Začiatkom júla 1981 bolo na hrubú trasu cesty dovezených viac než 6000 kubických metrov tohoto materiálu, ktorý bol rozhŕňaný buldozérom. Prechádzaním ťažkej techniky vznikali mračná kamenného prachu, ktorý prenikal do okolia cesty a pokryl súvislou vrstvou lesnú pôdu.
Zázračné uzdravenie stromov…
Niekoľko dní po dostavaní cesty začalo intenzívne pršať a vrstva kamenného prachu zmizla, bola zmytá dažďom. Na tomto mieste rástla asi 50 ročná jedľa – v dobe výstavby cesty bola celá zožltnutá a bola určená na výrub. Keď k tomu však malo dôjsť, prišiel za mnou jeden z mojich zamestnancov a spýtal sa ma: “Prečo máme vyrúbať jedľu, ktorá je ešte úplne zelená? Keď ju vyrúbeme, zostane po nej veľká medzera.”
Šiel som sa pozrieť a bol som naozaj veľmi prekvapený – strom bol tmavozelený a očividne sa mu darilo skvele. Vyrástli mu medzitým nové letorasty. Hneď som vedel, že je za tým kamenný prach, no aj tak som čakal a pozoroval okolie ešte niekoľko ďalších rokov, až som sa konečne v roku 1985 rozhodol informovať o tomto jave novinárov.
Najprv miesto nálezu navštívil jeden známy vedec a po zhliadnutí kúsku minerálu prehlásil: “To musí byť naozaj tak, na prvý pohľad je vidieť vápnik a granát!” A nechal nájdený materiál analyzovať. Pod polarizačným mikroskopom a z rontgenových snímok bolo zrejmé, že sa jedná o dosiaľ nikde inde na svete neobjavený minerál, pozostávajúci z alkalického živca, plagioklasu, kremeňa, biotitu, distenu, granátu, silimanitu, zirkónu a rutilu, ktorý naviac vykazuje unikátne elektrické a magnetické vlastnosti. Na základe toho sa dalo vysvetliť, prečo sa stromy na mieste posypu kamenným prachom uzdravili.
„Čo pomôže stromom, pomôže aj mne…“
V septembri roku 1985 mi bolo jasné, že zriadim vlastnú prevádzku na jemné mletie minerálov. Keď som nechal urobiť prvú analýzu minerálnej múčky, začal som študovať všetku dostupnú literatúru o mineráloch a došiel som k záveru, že malé množstvo týchto minerálov budem jesť aj ja sám. Vravel som si – čo robí dobre mojim stromom, pomôže i mne. Trpel som po ťažkej otrave mäsom už mnoho rokov veľmi bolestivým nadúvaním, mal som veľmi vysoký obsah kyselín v moči a následkom toho som trpel dnou. Sužovali ma tiež neustále zápaly krčných mandlí. Už niekoľko hodín po užití prvej čajovej lyžičky mletých minerálov, ktoré som zamiešal s vodou, sa u mňa dostavili veľmi intenzívne vetry. Ešte v ten deň zmizol tlak v oblasti žalúdka. Na ďalší deň som sa rozhodol zdvojnásobiť dávku minerálov. Na to sa opäť dostavili veľmi intenzívne vetry. Po troch dňoch som bol oslobodený od desaťročných bolestí. Ďalšie tri dni na to zmizli bolestivé prejavy dny a môj krvný tlak klesol zo 180/100 na 145/85!
Niekoľko týždňov potom boli preč i moje problémy s krčnými mandlami a v mojich snehobielych vlasoch sa objavili pramienky čiernych vlasov. Môj lekár, ktorý mi potom robil krvné testy, zistil celkom normálne hodnoty. Mohol som opäť piť alkohol a kávu, jesť i tučné mäso, cestoviny a sladkosti – nič sa nezmenilo. Od tej doby – od roku 1985, jem minerály denne.
V septembri roku 1986 boli Schindeleho minerály jedným z exponátov na veľtrhu vo Viedni. Tu bola tomuto produktu udelená zlatá medaila, ako výraz ocenenia “Produktu, ktorý je považovaný za špičkový exponát veľtrhu”, ako prehlásil prezident Rakúskeho spolku vynálezcov.
V roku 1987 bola odvysielaná relácia, v ktorej bola verejnosť oboznámená s prípadom pána Stanislava Krumpholca, ktorý prišiel do Rakúska ako utečenec a trpel po ožiarení v uránových baniach ťažkým trasením rúk, svrbením a bolesťami chrbtice. Keď sa dopočul o Schindeleho mineráloch, prišiel len tak k nám, aby tento produkt vyskúšal. V priebehu niekoľkých dní bolo trasenie rúk preč a zmizli i ostatné poškodenia.
Domnievam sa, že tu zohralo svoju úlohu pôsobenie magnetického poľa, ktoré na submolekulárnej úrovni znovuobnovuje pôvodnú stavbu tkaniva, samozrejme za bohatého prísunu stavebných látok, ktoré sú potrebné k budovaniu chýbajúceho tkaniva.